Počas celej strednej školy aj na prvej vysokej som tu zverejňovala perly zo školských lavíc. Dnes skúsim prerieknutia a humor psychológov. pokračovanie článku
Jednej babičky v domove dôchodcov sa pýtam: A prečo sa nemôžete vrátiť do svojho bytu? „Pretože kým som bola v nemocnici, vnuk sa tam nasťahoval s priateľkou. Vraj urobil podlahu aj nové okná. Už do toho veľa investoval, nech sú teda tam." hovorí zmierená. ,,Len ma mrzí, že vyhodili všetky moje knihy, ani sa neopýtali," dodá po chvíli.
S kamarátmi stojíme na železničnej stanici. Pristúpia ku nám traja muži, inej pleti a v inom oblečení. Dvaja mladší mlčky, ale rázne ukazujú na našu tašku na lavičke. Samozrejme, uvoľníme miesto. Najstarší pán si sadá. Tí dvaja zostanú stáť. Niekto z nás prehodí, že je to asi významný muž. Lukáš, ktorý pozná ich kultúru bližšie: ,,Nie, to sú moslimovia, iba veľká úcta k starším."
Podľa posledných výskumov WHO trpí depresiou 121 miliónov ľudí. Najvyššie percento ťažkých depresií (30%) je v štátoch Beneluxu, Francúzsku a USA. Ročne pod jej tlakom spácha samovraždu 850 000 ľudí. Podľa knihy Depresie, čo by ste mali vedieť z roku 2009 si depresívne stavy na Slovensku prežilo odhadom 350 000 ľudí. Depresia je o duši. pokračovanie článku
Brat sa ma sprisahanecky opýtal: „Vieš prečo tá pani vedľa nás nedáva kvety? " Pozrela som na vedľajší hrob bez výzdoby, zato s kamienkami pri pomníku. ,,Viem," odpovedala som, a spomenula si na našu babku, ktorá jeho pointu nevedela. Na susedný židovský hrob vždy položila sviečku, podelila sa o kvety. Bolo jej ľúto, že hrob vyzerá opustený, nič na ňom nie je. S úsmevom som si predstavila tichý susedský boj, ktorý tu trpezlivo prebiehal celé roky. Čo naša babka naň položila, táto bielovlasá pani decentne odstránila. Skromne omietla kamennú dosku, pridala kamienok, spomienku. Možno sme jej tými čačkami išli na nervy. Nuž čo, susedov si nevyberieš.
Pozitívna psychológia je smer, ktorý sa samostatne rozvíja od roku 1999. Jeden z jej zakladateľov sa v Amerike okrem svojho krkolomného mena preslávil aj definovaním flow fenoménu. Po slovensky je to najvýstižnejšie preložiť ako stav plynutia. Prežívanie flow fenoménu je podľa mňa časť odpovede, prečo ľudia píšu na blogy. pokračovanie článku
Keď začne rozprávať starší človek, zvyčajne to má životnú pointu. Vypočula som si toto: „Raz sme sa boli s dievčatami hrať s loptou. Išiel okolo dôstojník, taký fešák, vysoký vojak v mundúre. Jaj, stále na mňa pozeral, usmieval sa, až som sa hanbila. A môj malý brat, prešibaný, viete čo spravil? Nenápadne napísal do hliny našu adresu. Ale nevedel ešte písať čísla, aby napísal aj číslo domu. Na Špitálskej sme vtedy bývali. A to viete, aká je Špitálska dlhá ulica. Chudák vojak, celý mesiac sa po nej chodil prechádzať, kým ma našiel. " „A potom? " pýtam sa modrých očí pozerajúcich do minulosti. Usmiala sa. „No čo. Vzali sme sa. "
Vrátila som sa na blog, hrať sa so slovami. Vyšli z toho miniatúry o tom, že desatina minúty je pred koncom života veľmi veľa. Začiatky a konce sú istota, že sme s našimi obľúbenými ľuďmi prežili aj niečo medzi tým. Medzi riadkami. pokračovanie článku
Ráno sa jej nechce stretnúť so zrkadlom. Keď je zlá, tak o tom vie, a nepotrebuje otázky o uletených včelách. Osoba má päť zložiek ,,ja´´. To si zapamätala z večerného učenia.
1. Zobrazenie - aký v skutočnosti som.
2. Hodnotenie - aký mám byť.
3. Smerovanie - kým chcem byť.
4. Moc - čo všetko môžem spraviť.
5.Rola - čo sa čaká, že urobím. pokračovanie článku
Napísala som zoznam milých nepotrebných vecí, ktoré treba vybaviť, aby sa dni od seba viac líšili. Jeden bod bol: Cestopis - Peter Moskaľ - prečítať. Kniha bývalého smeblogera. Slovensko je malé, takže je to aj známy jedného ,,známeho´´. Tralala, o ktorom som si už zakázala písať. pokračovanie článku
Myšlienky by aj boli, ale neviem ich ponaháňať, spojiť odsekmi a utriasť do áštvorky. ...O krabovi, umení tancovať aj v tme, náhodách a krabici viet opäť bez pointy. pokračovanie článku
Rady do života. Muž musí mať vždy pocit, že miluje trochu viac alebo iná životná múdrosť hovorí: nemiešaj priesvitný chlast s farebným. pokračovanie článku
Zbytoční ako hluchý hudobník, dáždnik v lete a svedok bez výpovede. Modlitba spamäti alebo kričanie na deti. Sme nepotrební ako sľub klamára, ostatný drôt a strach. Veľký kľúč, malý zámok a dlhá kóma, krátky sen. Nanič ako krádež Mony Lisy, balík bez príjemcu, metafora v genitíve. Slza vraha a hriechy anjelov. Zbytoční, keď nemáme radi.
Nenapadá mi úvod. (pre adminov najhoršia veta v perexe:) Radšej rovno na staré nalinkované články z blogov. pokračovanie článku
Moja chyba, že radšej počúvam. Ich, že sa nevedia pýtať. A naša, že nemáme trpezlivosť hľadať ku sebe cestu. pokračovanie článku
Myšlienka vyťahovať staré články sa mi začína páčiť. Dnes do finále postúpili umelec, hrad a stromy, lebo autori robia, čo ich baví...a zvyšok preto lebo. pokračovanie článku
Včera tu mali hrať fanfáry alebo umieračik. 28.8.2009 rovná sa tri bezvýznamné roky blogu. Predchádzajúca veta nie je vtip, ľutovanie, ani nič. Proste to tak je. pokračovanie článku
V ktorom okamihu medzi žiackou knižkou a vodičákom sme dospeli k dospelosti? pokračovanie článku
Alebo SME je viac pesimistické ako Hospodárske noviny. Obidve vety hovoria to isté, aj keď prvá má pozitívny odtieň. Tak ako nadpisy článkov o ruskom Gazprome:
hnonline.sk - Tržby Gazpromu sa zvýšili
ekonomika.sme.sk - Záujem o ruský plyn klesá. Zisk Gazpromu sa výrazne prepadol
Ktorému veriť? Po prečítaní vyplynie, že majú pravdu obidva. Po prvé preto, že články sú opajcnuté z TASR. Po druhé sú oba pravdivé preto, že zisk medziročne klesol o 62%, ale tržby za prvý štvrťrok sa zvýšili o 2%. Novinárov baví mýliť občanov?
Mini výber starších článkov zo SMEblogov. Na začiatok jeden veselý, postupne prituhuje. pokračovanie článku
Zrazu mi všetky viery prídu smiešne. pokračovanie článku
Čítala som článok o letných terasách v Bratislave. Podľa všeobecne záväzného nariadenia je oi. exteriérové sedenie zakázané na uliciach Kostolná, Kapitulská a Baštová.
Milé. Zakazujú niečo, čo netreba zakazovať. Kostolná ulica sa ako najkratšia ulica Bratislavy celá zmestí do tohto obrázka. Tvorí ju len stena jezuitského kostola, Starej radnice a dom Bohosloveckej fakulty. Na Kapitulskej ulici je väčšina domov pod správou cirkvi. Nie sú tam žiadne reštaurácie, puby, bufety, nič, čo by mohlo mať terasu. Aj Baštová ulica má v meste prívlastok. Najužšia. Toho, kto naukladá letné sedenie v tejto uličke, osobne prihlásim do medzinárodného šampionátu v tetrise.
Možný záver: sú to preventívne opatrenia proti špekulatnom/poslanci nepoznajú Staré Mesto.
Mama nenávidí, keď nasypem cukor do kávy pred zaliatím vodou. Aj tak to robím. Pre provokačné potešenie, že nepozná rozdiel.
Tak ako ma učili, že čaj je najzdravší s medom, tak ako mlieko uberá káve čierne myšlienky, tak ku človeku patria zlé vlastnosti. Väčšinou sú rozpustné v sladko-horúcich, povzbudivých slovách. Ale komu by sa chcelo fúkať kamarátovu šálku, keď máme dosť starostí so svojou? Káva rozpúšťa a láme ľady. Presnejšie známa fráza: pôjdeme na kávu?
Tak ako fontánové mince a hromadné maily plnia priania, preto, že v ne začneme veriť, tak sa ľudia stávajú dobrými, keď do nich hádžeme kocky dôvery, že sú potrební.
V dennom tichu nepočuť samozrejmé veci. Aj preto sa s ľuďmi najradšej rozprávam večer. Zastaví sa bláznivý čas dňa a spustí nočné tikanie. Pomalé. Možno to je pravý rytmus, ktorým máme žiť. Prvá doba, tik. Prestávka s rozmýšľaním, ako to pôjde ďalej. Tak. Posunutie o kúsok dopredu. Hodiny so správnym tempom života tikajú v noci.
Páčia sa mi starožitné hodinky na retiazke. Ale predstava, že odmeriavali čas niekomu inému ma dostatočne odhovorí od kúpy. Hodiny mŕtvych ľudí by sa mali vypínať. Pre nich merali čas stretnutí a odchodov. Na zápästí cítili ich tep. Oživovať staré hodiny je zvláštne. Asi ako pokračovať v predstavení, keď na javisku zomrel herec. Hovorí sa, že mŕtvi sa lúčia cez hodinovú poštu, ktorá zastaví ich blízkym hodinky. Do pekla aj s dobou, ktorá priniesla nevypnutiteľné hodiny na mobiloch.
Dievča na fotke vpravo, čo sa tvári, že číta Hykisha - Milujte kráľovnú, v skutočnosti ulietava na Horkýže Slíže. Približne od 2. triedy ZŠ, kedy ich brat priniesol na páske. Kuko mal úžasný dar. Zahučať: Ho-va-dááá, presne tak veru. Ho-va-dááá, nemáme mieru, akurát vo chvíli, keď išli okolo izby rodičia. pokračovanie článku
Dnes je to bez ladu a skladu, tak ako som ich našla rôzne popísané na papieroch. pokračovanie článku
Potom, o chvíľu, od pondelka, zajtra. Sväté slová na ospravedlnenie mojej neschopnosti. Od marca sa dušujem, že pár ľuďom napíšem listy s peknými slovami. Potom vymažem sms z ktorých vybledol cit. Pôjdem na film, čo mal premiéru 29.1.
S tou sa stretnem a s tým pôjdem na korčule. Zasadím si v niekom bútľavú vŕbu. Potom. Som unavená. Z práce, školy, ľudí. Z hovorenia „potom”a z odkladania vecí, ktoré plánujem, ale nemajú horiaci termín. Aj tento článok som chcela napísať v piatok. Pomysleli ste si dnes nejaké „potom”? Ja nie. Od pondelka si začnem plniť malé radosti a o chvíľu si idem upratať izbu.
Obyčajný doplnok života, a pritom ôsmy div sveta.
Mali ich všetci, tak sa v 1989 stali metaforou na námestí. Vyštrngali demokraciu. Kľúče prenášajú zodpovednosť. Sídliskové deti ťaží na krku ľahostajnosť rodičov. Dať frajerovi/-ke kľúče od bytu, to sú malé zásnuby. Sú nástroj, ktorého dokonalosť spočíva v rovnováhe brania a dávania. pokračovanie článku
Prezidentskí kandidáti (a všeobecne politici) neodpovedajú na otázky priamo. Možno sú príliš komplikované. Tak mi napadla jednoduchá otázka. ,,Koho ste volili v minulých prezidentských voľbách?"
Možné odpovede pani Radičovej: Po á: Mečiara. Po bé: Gašparoviča. Po cé: nevolila som, napriek tomu chcem , aby ste vy išli voliť.
Možné odpovede pána Gašparoviča: Po á: seba. Po bé: Mečiara. Po cé: Som hlboko presvedčený, že som bol voliť, aj keď si to nepamätám.
ps: aj ja som chcela na SMEblog prispieť hlbokomyseľným, nič neriešiacim článkom o voľbách.
Smrť je súčasťou života. Už táto veta nedáva zmysel. Aj preto patrí medzi moje ôsme divy sveta. Vysvetlím ďalej. Podľa múdrych štúdií je naša moderná spoločnosť nastavená na výkon. Povedané bez citov: potrebuje ľudí na vrchole síl. S koncom života akosi nerátame. pokračovanie článku
Romboid v nedeľu otvoril okná na vile a svätý z dediny mu do mesta prepašoval ceruzku. Takto v praxi vyzerala mnemotechnická pomôcka na učenie literatúry. Veta ukrýva diela Laca Novomeského: Romboid, Nedeľa, Otvorené okná, Vila Tereza, Svätý za dedinou, Do mesta 30 minút, Pašovanou ceruzkou. pokračovanie článku
Je pekný, ale nemám k nemu žiadny vzťah. Podozrievam z toho jeho názov. Apollo. Je spomienkou na rafinériu, ktorú v júni 1944 zbombardovali Američania. Nepáčil sa mi vtedy a nepáči sa mi doteraz. Ako si môžem obľúbiť chladný cudzo znejúci názov? Keď sa most staval, volali sme ho Košická. Škoda, že to tak nezostalo. Možno by približoval nielen ľudí z pravej a ľavej strany Dunaja, ale aj krížom cez Slovensko. foto: wikipedia
Mám potrebu napísať o tom, ako ma sklamal blízky človek. Na druhej strane to voči nemu nie je fér. Ešte sa neobhájil, prečo to robí. Pred očami mi prebehla scéna z filmu Rok ďábla. Jarek Nohavica nakreslí kopec a vysvetľuje alkoholizmus: Člověk chlastá jak duha a jde nahoru. Dokud jde nahoru, je všetko v pořádku. Kde je průšvih? Tento bod. Vrcholek. Bod zvratu. Break point... Bohužel, nikdo z nás neví, jak ten kopec má vysoký. http://www.youtube.com/watch?v=X1UHZYyY6jY
Pretrasformovala som si to na vzťahy: nevieme, kto je koľko ochotný odpúšťať. Kde je hranica, kedy ublížime druhému tak veľmi, že len slovo ,,prepáč" na ospravedlnenie nestačí. Tak strácame kamarátov, známych, lásky. Nevieme, kto ma ako vysoký kopec a koľko vie odpúšťať. Napriek EÚ by sa niektoré hranice nemali prekračovať.
Zvyčajne sa píše o výnimočných veciach. Tu sa píše o bežných, možno sa tým stanú výnimočné. Nie sme takí, ako sa zdá, zbytočné, dávať si tu prívlastky.
304835456
martina.bodkagmail.com
