Moment „teraz a tu” alebo Liečba Schopenhauerom

Autor: Martina Verešová | 27.12.2012 o 20:57 | Karma článku: 8,91 | Prečítané:  774x

Moment „teraz a tu"  je uvedomenie si, že práve plynú tie staré zlaté časy, na ktoré raz budeme spomínať. Učí nás ako žiť v strede priamky minulosť - prítomnosť - budúcnosť. Naše myšlienky majú niekedy zlozvyk, zachytiť sa v minulom alebo v budúcom čase. Zahrabávame sa v sivej nostalgii, alebo naopak letíme k cieľu vzdialenému roky, bez toho, aby sme si užili celú cestu. Teraz a tu učí spomaliť, neponáhľať sa pri rozprávaní. Fotiť si spomienky, milé momenty a prežiť ich viac naplno. Brať život s nadhľadom. Tomuto fenoménu sa medzi riadkami venoval Irvin Yalom v knihe Léčba Schopenhauerem.

Dej knihy sa odohráva na skupinovej terapii. Psychoterapeut Július sa často snažil priviesť svojich klientov do prítomnosti:

Vedel presne, čo robí. Robil to, čo by mal robiť dobrý terapeut: previedol ústredný problém svojho pacienta do situácie teraz a tu, kde sa dá preskúmať z prvej ruky. Vždy je produktívnejšie zamerať sa na situáciu teraz a tu, než pracovať s pacientovými rekonštrukciami udalostí z minulosti alebo z jeho súčasného života vonku, mimo skupiny."

Minulosť: Nemá zmysel neustále prežívanie minulých dní, keď môžeme so životom naložiť lepšie. Z vlastných chýb sa môžeme poučiť, ale toto učenie by malo mať iba charakter pochopenia. Je dôležité, považovať za minulosť okamihy, ktoré sa už skončili. Tak máme nádej, že sa budeme tešiť z toho, ako sa nám darí skladať mozaiku nášho vedomého aktuálneho života. Teraz a tu. Prežité dni sú už zapísané v minulosti, dôležitejšia je súčasnosť.

Budúcnosť: Dá sa uviaznuť aj v nej. K odkladaniu života na neskôr sa priznal Philip, ďalší člen skupiny:

Keď som bol mladý, vždy som prítomnosť považoval za predohru niečoho lepšieho, čo malo nastať. A potom prešli roky a ja som zrazu zistil, že robím opak - kúpem sa v nostalgii. Môj nedostatok je, že si málo cením každého okamihu. Myslím, že sa pozerám na život nesprávnou stranou ďalekohľadu."

Keď sa teda na časovej priamke minulosť - prítomnosť - budúcnosť  naučíme žiť v jej strede, dá sa prejsť k ďalšiemu bodu, ...

Prežitie šťastia v prítomnom okamihu

Je dôležité precítiť prítomnosť? Áno. Vďaka poznaniu a uvedomeniu si takéhoto prežívania sme schopní lepšie sa so sebou stotožniť, priblížiť sa k radosti a úcte k životu.

Stačí si pomyslieť: Bude niekedy chvíľa, keď toto už  nebudem môcť zažiť? Budem bývať v inom meste, alebo  budem chorá a môj život bude uzavretý v nemocničnej  izbe. Budem vtedy chcieť vrátiť čas, a pripomenúť si túto  chvíľu? Určite áno. Preto som rada, že teraz to môžem žiť.  Som vďačná a spokojná. Takto je to dobre. Tento dnešný  deň, táto chvíľa - to je to, čo chcem. Toto sú tie staré  zlaté časy. Práve teraz. Chcem zostať v tomto okamihu. A  usmejem sa.

 

Už viem, že si nenechám ujsť radosť zo žitia a nebudem ľutovať tak ako Július:

Vždy veril, že šťavnatejšie sústo života na neho ešte len čaká, a ten túžobný okamih videl v budúcnosti - v dobe, keď bude starší, múdrejší, väčší, bohatší. A potom prišiel prevrat, čas veľkého obratu, náhly koniec idealizácie budúcnosti a začiatok bolestnej túžby po tom, čo bolo. Obrat musel nastať až po smrti Miriam. Juliovi sa niekedy vydral z pŕs povzdych zúfalstva, keď pomyslel na to, že skutočne idylické povznášajúce okamihy prišli a pominuli bez toho, aby si ich naplno uvedomil."


 

Meditácia a relaxačné techniky

Teraz a tu úzko súvisí s meditáciami. Sústredenie sa na aktuálnu chvíľu, oslobodenie sa od času, je predsa cieľom mnohých meditačných a relaxačných techník. Je zaujímavé, uvedomiť si, že vďaka svojim myšlienkam a vnútornému hlasu neustále žijeme okrem reálneho sveta, aj vo svete abstraktnom. Človek vďaka meditácii  časom prejde do stavu mysle, kedy si užíva prítomnosť.

Opäť si pomôžem úryvkom z Yalomovej knihy. Ďalšia členka terapeutickej skupiny, Pam, odcestovala na meditačné cvičenia do Indie. Dozvedela sa tam, že:

Majster nás bude  učiť, že musíme prebývať iba v prítomnosti. Včerajšok a zajtrajšok neexistujú. Minulé spomienky a budúce túžby vyvolávajú iba nepokoj. Cesta k duševnému pokoju leží v pozorovaní prítomnosti a umožnení nechať ju nerušene plávať riekou nášho vedomia."

Kľúčovým pojmom je pominuteľnosť. Ak si človek naplno uvedomí pominuteľnosť každého telesného podnetu, zostáva iba krôčik na použitie zásady anitya (pominuteľnosť) na všetky životné udalosti a nepríjemnosti; všetko pominie a človek bude zažívať pokoj duše, ak si udrží postoj pozorovateľa a bude jednoducho sledovať pominuteľné divadlo."


 

Keď sa na konci života ľudia obzerajú späť, prekvapí ich zistenie, že práve to, čo nechali prejsť, bez toho aby si to užili, bol ich život. Ľudia podvedení falošnou vidinou budúcnosti zistia, že dobre už bolo. V momente teraz a tu sa nedá žiť stále. Ale niekedy je príjemné, vedieť sa zastaviť, nadýchnuť, a pomyslieť si: presne takto je to dobre.

 

 

YALOM, Irvin D. Léčba Schopenhauerem.
Vyd. 1. Praha: Portál, 2006. 343 str.ISBN 80-7367-087-9.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?